Pán Peter dostal ponuku ísť pracovať do Nemecka ako zvárač. Na živnosť, samozrejme, ale tak to u nich v dedine robia všetci chlapi odnepamäti. Aspoň nebude toľko platiť na odvodoch a zarobí viac ako jeho sused, ktorý sa lopotí ako zamestnanec a zarobí o tretinu menej pri rovnakej robote.
Vybavil teda živnosť, potrebný formulár zo Sociálnej poisťovne a odcestoval s kolegom do Nemecka. Na mieste zistil, že podmienky sú iné, ako im hovorili do telefónu na Slovensku. A zmluva, ktorú im poslali do mailu, sa mu už vôbec nepáčila. Povedal si ale, že dva týždne porobí a uvidí, či sa to nezlepší. Zmluvu nepodpísal, lebo na svojom telefóne to nevedel otvoriť, ale aj tak veľkej časti podmienok ani nerozumel. Nakoniec veď dohodol sa s vedúcim, ktorý mu mal každý deň „na fajront“ preberať šichtovnicu a tú aj naozaj podpisoval, takže všetko išlo.
Po dvoch týždňoch pán Peter z toho Nemecka naozaj odišiel a poslal faktúru zamestnávateľovi. No a tam to celé začalo.... nie, že nedostal zaplatené (niekoľko tisíc eur), ale s ním ani nikto vôbec nekomunikoval. Žiadna odpoveď, nič.
V Centre právnej pomoci mu právnik vysvetlil, aké chyby pán Peter urobil:
- Odišiel do zahraničia pracovať bez znalosti jazyka, ktorá by mu napríklad pomohla pochopiť obsahu zmluvy.
- Tým, že sa rozhodol pracovať „na živnosť“, sa z neho stal podnikateľ, ktorý je s druhou stranou v obchodnoprávnom vzťahu ako akýkoľvek iný podnikateľ. Teda žiadny zamestnanec, žiaden Zákonník práce, žiadna pracovná zmluva, žiadna kolektívna zmluva, dovolenky, PN, príplatky, ochrana... Vôbec nič.
- Nepodpísal zmluvu, nesúhlasil s ňou, ale napriek tomu dva týždne pracoval. Nečudo, že „zamestnávateľ“ sa teraz tvári prekvapene, že na základe čoho a pre koho tam pán Peter pracoval, keď si od neho nikto nič neobjednal.
- Mal síce podpísané „šichtovnice“ ako dôkaz o odrobenej práci za každý deň, ale to mu podpisoval nejaký Brnič, ktorý sám bol v zmluvnom vzťahu so „zamestnávateľom“ pána Petra. Je teda nejasné, kto je v zmluvnom vzťahu s kým, kto bol čím poverený a kto bol na čo oprávnený. To, že niekto Petrovi podpísal odrobené výkony, ešte samo o sebe nedokazuje, že tak urobil v mene jeho „zamestnávateľa“, s ktorým by sa bol na niečom dohodol. Aký skutočný vzťah a s kým tento Brnič mal, ostalo nevyjasnené. Všetko bolo v ústnej rovine a ktovie, kde ten človek teraz vlastne je.
Áno, formálne sa pán Peter môže svojho práva domáhať súdnou cestou. Ale bol by úspešný?
- vedel by preukázať to, čo tvrdí, že bolo dohodnuté?
- vedel by zabezpečiť svedkov (napríklad aj z Nemecka) a potvrdili by mu títo jeho verziu, keď pri tom nikto iný osobne nebol?
- a bol by ochotný investovať do dlhého súdneho sporu s neistým výsledkom, ale povinnosťou znášať nejaké (nemalé) náklady už od začiatku?
Aj tieto otázky nech sú poučením pred rozhodnutím zarobiť si viac peňazí v cudzine „na živnosť“. Živnostník totiž prichádza o všetky výhody a ochranu zamestnanca a je len bežným podnikateľom, ktorý nie je na rozdiel od zamestnanca nijako zvlášť chránený.
Ak sa potrebujete poradiť, alebo potrebujete právnu pomoc, neváhajte sa na nás obrátiť.
Článok pripravil Jakub Ulaher, právnik kancelárie Žilina.
Autorka ilustračnej foto: Kateryna Babaieva